Na hranici Oekumeny

Nadišlo ráno. Otrokov rozdelili do troch skupín, každú z nich viedli piati lovci a dvaja domorodí sprievodcovia. Každý otrok dostal dlhý povraz alebo remeň so slučkami. V každej skupine štyria niesli veľkú sieť z mimoriadne mocných povrazov, s okami na lakeť širokými. Netvora treba obtočiť povrazmi, zamotať do sietí, zraziť z nôh a poviazať.

Skupiny išli po stepi úplne ticho, v neveľkej vzdialenosti od seba.

Vojaci rozvinuli sa do reťaze a nedôverujúc otrokom, šli za nimi s lukmi nahotove. Pred Pandionom a jeho druhmi sa otvorila step s trávou siahajúcou im po pás. Tu i tam stáli stromy so slnečníkovitými korunami^[76].

Sivé kmene sa už pri zemi rozvetvovali na hrubé konáre a tie sa lievikovite ťahali nahor, takže stromy pripomínali obrátené homole, nad ktorými akoby sa vznášala priezračná bledá zeleň.

Stromy sa striedali s tmavými škvrnami vysokých drobnolistých krovísk, ktoré sa alebo kľukatili korytom vyschnutého potoka, alebo sa objavili v diaľke ako tmavé kopy. Zavše naďabili na stromy neuveriteľnej hrúbky; ich pokrivené hrčovité konáre obaľovali strapce nedávno rozvitých bielych kvetov^[77]. Vláknitá kôra na koreňoch sa olovene leskla, konáre vyzerali ako ukuté z medi a kvety vydávali jemnú mandľovú vôňu.

Slnko zlátilo ľahko rozvlnenú trávu, nad ktorou sa ako zelené čipky vznášali vrchovce stromov.

Z trávy sa vynoril rad tenkých čiernych kopijí — niekoľko oribi^[78] vystrčilo dlhé rohy a skrylo sa za hradbou kriakov. Tráva bola ešte riedka; pomedzi chumáče bolo vidieť holú, dopukanú zem — obdobie dažďov sa len začínalo. Naľavo sa ukázala húštinka stromov ponášajúcich sa na palmy s vejárovitým lístím, no ich pne sa hore rozdvojovali ako dva roztiahnuté prsty, ktoré sa vyššie ešte niekoľko ráz rozvetvovali.

Tu boli lovci deň predtým vystriehli nosorožce. Teraz dali otrokom znak, aby zastali, pomaly sa zakrádali k húštine a nazerali do tmavého porastu. Zvieratá tam neboli. Lovci viedli otrokov k vyschnutému korytu potoka, porastenému hustými kroviskami. Bol tam prameň, ktorý nosorožce rozdupali na blatistú jamu a za horúčavy sa v nej váľali. Lovci vyšli na otvorené priestranstvo, ohradené na východe troma osamotenými akáciami.

K suchému korytu zvyšovalo ešte zo dvetisíc lakťov, keď Nubijec, čo kráčal vpredu, zrazu zostal a rozpriamenými rukami naznačoval ostatným, aby zastali. Nastalo také ticho, že bolo jasne počuť bzučať hmyz. Kidogo sa dotkol Pandionovho pleca a ukázal bokom od cesty. Mladý Grék zbadal popri nízkych pichľavých stromoch čosi, čo vyzeralo ako dva otesané balvany. Boli to strašné zvery južných stepí. Nosorožce spočiatku ľudí nezbadali a ďalej si pokojne ležali chrbtom k lovcom. Jeden nosorožec bol očividne menší ako druhý. Nik z otrokov netušil, že lovci v nádeji na bohatú odmenu náročky vyhliadli neobyčajne veľkého samca. Druhý, menší nosorožec bola mladá samica. Lovci sa rozhodli zaútočiť tak, aby im lov neprekazila samica.

Hlavný lovec a veliteľ vojakov sa chytro vyškriabali na strom, pričom pošepky preklínali dlhé ostne. Vojaci sa odpratali za kríky. Otroci sa zoskupili do niekoľkých radov a vedno s lovcami sa s ohlušujúcim krikom rozbehli po nekrytej rovinke, zaháňali sa povrazmi a posmeľovali sa bojovými pokrikmi. Oba zvery neuveriteľne vrtko skočili na nohy.

Ozrutánsky samec na okamih zastal a upreto sa zadíval na blížiaci sa zástup.

Samica, väčšmi prestrašená, odbehla. S tým lovci rátali. Rýchlo sa obrátili napravo, aby samicu od samca odrezali.

Hlavný lovec uvidel zo stromu nosorožcovo nesmierne telo, čierne záhyby otrčených uší, rozdelených širokým temenom. Za ušami sa mu dvíhal masívny hrb a vpredu poblyskoval ostrý koniec rohu. Malinké oči, ako sa Egypťanovi videlo, hľadeli dolu tupo, ba akosi namrzene.

Po chvíli sa nosorožec obrátil a Egypťan zazrel dlhú hlavu, v strede neforemne preliačenú, vysoký oblúk hrbu, hrebeň kostí na zadku vyčnievajúcich, nohy ako kláty, malý, bojovne vztýčený chvost. Obrovský roh na nose, dlhý najmenej tri lakte, bol na spodku veľmi hrubý, hore ostro zakončený. Za ním bol druhý roh, nižší, ostrejší, so širokým okrúhlym koreňom.

Pribiehajúcim ľuďom sa zúfalo rozbúšili srdcia. Obluda bola z osem lakťov dlhá, ostrý hrb sa dvíhal na štyri lakte nad zemou. Nosorožec hlasno zafučal a bleskovo sa vyrútil na ľudí. S vrtkosťou až neuveriteľnou u takej ozruty sa v mihu ocitol uprostred zástupu. Nikto sa nestačil ani len zahnať povrazom. Zviera sa privalilo ako povíchrica. Pandion zazrel iba rozšírené nozdry zvieraťa s prstencovitými záhybmi kože, natrhnuté pravé ucho a kožu na boku, pokrytú hrbolkami, — akoby bola obrastená machom.